MÁJOVÉ ROCKOVANIE A MAJÁLES VÝSTAVA MÄSOŽRAVÝCH RASTLÍN
publikované: 05.10.2011 10:10, zobrazené: 595

Voda

Verejný vodovod a kanalizácia mesta:
Mesto Šaľa je zásobované pitnou vodou z vodných zdrojov Jelka prostredníctvom diaľkovodu Jelka-Galanta-Nitra. Sledovanie kvality pitnej vody zabezpečuje prevádzkovateľ verejného vodovodu Západoslovenská vodárenská spoločnosť a. s. Nitra, OZ Galanta so sídlom v Šali. Informácie o kvalite vody sa môžu občania dozvedieť buď priamo u prevádzkovateľa, ktorý tieto analýzy predkladá aj na MsÚ v Šali, oddelenie ŽP a SÚ.
Okrem prevádzkovateľa vykonáva kontrolu kvality aj Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Nitre.
Kvalita vody je vyhodnocovaná na základe vyhlášky MZ SR č. 151/2004 Z. z. Na základe doterajších analýz voda spĺňa požiadavky vyššie uvedenej vyhlášky.
Odpadové vody sú odvádzané stokovou sieťou do 2 mestských čistiarní odpadových vôd (Šaľa a Veča), ktoré prevádzkuje taktiež Západoslovenská vodárenská spoločnosť a. s., odkiaľ sú po vyčistení vypúšťané do Váhu.




Artézske studne:
Artézska studňa je podzemná voda s napätou hladinou (t. j. voda je zhora obmedzená vodonepriepustnou vrstvou), ktorá je vysokým tlakom tlačená až na zemský povrch. Takže po navŕtaní voda vyteká samovoľne, bez použitia čerpadla.

Na území mesta sa v súčasnom období nachádza 5 funkčných vodných zdrojov – artézskych studní, ktoré sa využívajú ako doplnkové zdroje pitnej vody.

Sú to:
1. vodný zdroj na nám. Sv. Trojice
2. vodný zdroj na ul. Hornej oproti ZŠ J. Murgaša
3. vodný zdroj na ul. Hviezdoslavova, medzi bytovkami
4. vodný zdroj na ul. Vlčanskej
5. vodný zdroj na Pribinovom námestí vo Veči.

Okrem týchto vodných zdrojov je naďalej funkčný aj vodný zdroj na rohu ulíc Školská a Záhradnícka. Pre túto studňu platí zákaz používať ako vodu pitnú (t. j. na prípravu stravy, pitné účely), neodporúča sa ani polievanie záhrad (možný vstup do potravinového reťazca) a to z dôvodu preukázania nadlimitného množstva ukazovateľa arzén.

1. Vodný zdroj na nám. Sv. Trojice:
Výdatnosť pozitívneho prelivu je 0,178 l/s, čo predstavuje 15,38 m3/deň

Studňa bola vybudovaná v r. 1904. V čase jej budovania dosahovala výdatnosť tohto vrtu (hlboký až 290 m) až 90 l/min. Z dôvodu veľkej výdatnosti tohto zdroja boli vybudované rozvody. Jednalo o prvý vodovod na území mesta. Rozvody siahali po Námestie Sv. Juraja (teraz nám. A. Dubčeka) a po Večierku na ul. Dolnej.
Práve pred Večierkou ukončený vývod z tejto studne bol dlhé roky považovaný za samostatný zdroj vody.
Z vývodu na nám. Sv. Juraja bol zásobovaný napr. vtedajší bývalý okresný úrad (dnes budova Obvodného úradu), ako aj byt notára (vedľa tejto budovy). Na Námestí Sv. Juraja boli na tento rozvod napojené Židovské kúpele.
Okrem týchto dvoch rozvodov bola vybudovaná priamo zo studne odbočka pre napojenie Domu zdravotnej starostlivosti (pravdepodobne terajšie Psycholog.centrum).
Studňa slúžila aj na požiarne účely, z toho dôvodu boli vybudované požiarne nádrže pri samotnom zdroji ako aj pri jej výtokoch.
(údaje získané zo Štátneho oblastného archívu v Šali)

Vodný zdroj na ul. Vlčanskej:
Výdatnosť pozitívneho prelivu 0,040 l/s, čo predstavuje 3,46 m3/deň

- údaje z evidenčného listu vrtu z Geolog. ústavu v Bratislave a Hydrogeologického posudku zo dňa 28. 09. 1962, spracovaného pre potreby vybudovania nového vodného zdroja  pre sídlisko pri MsNV (toho času vo výstavbe).
- evidenčné číslo vrtu:7
- investor: OIÚ Galanta
- prevádzajúci podnik KPÚ Nitra

História:
Hydrogeoogický prieskum tohto vrtu bol spracovaný z dôvodu potreby riešenia zásobovania obyvateľov tejto časti Šale (dnešné sídlisko na Ul. Budovateľskej a v jej okolí) nezávadnou pitnou vodou.
V tom čase nepostačovalo množstvo vody z 2 jestvujúcich artézskych studní (pri  kostole a pri hostinci na predĺženej ulici vo vzdialenosti cca 250 m) pre ľudí už žijúcich v tejto lokalite. V roku 1958 boli síce vybudované 2 studne hĺbky cca 20 m, ktoré mali pôvodne zásobovať sídlisko aj ústrednú kotolňu vodou, ale nemohli byť využité z dôvodu chemickej  závadnosti (nevyhovujúca farba, zákal, chuť, abnormálna tvrdosť, prítomnosť železa, vysoký obsah chloridov a pod.)
Z dôvodu obtiažnej úpravy vody došlo k nutnosti vybudovať ďalší vodný zdroj. Výsledky rozborov z najbližšej artézskej studne (pri kostole na Nám. Sv. Trojice) spĺňali požiadavky na pitné účely (ČSN 567900) až na teplotu 19 – 20 oC (čo bolo pochopiteľné vzhľadom na hĺbku vodonosného horizontu, odkiaľ bola  voda čerpaná). Bola však známa aj skutočnosť, že sa v tejto oblasti vyskytujú aj podzemné vody s vyšším obsahom železa a mangánu, čo poukazovalo na fakt, že tieto vodonosné artézske horizonty nie sú v spojitosti a teda je možné, že voda z tej istej hĺbky nemusí byť celkom totožná po chemickej stránke s ostatnými jestvujúcimi zdrojmi, čo sa neskôr aj potvrdilo.
Vŕtacie práce boli začaté 1. marca a ukončené 11. septembra roku 1962.
Pri vŕtaní  v hĺbke 142 až 145 m bol zistený vodonosný horizont s predpokladom dobrej kvality vody ale menšej výdatnosti. Preto sa pokračovalo až  konečnej hĺbky 280 m, kde bola nameraná výdatnosť 1,20 l/s.
Z výsledkov laboratórnych rozborov vyplynulo, že voda vyhovovala požiadavkám normy až ne nepatrne zvýšeného obsahu železa, mangánu a teploty. Z toho dôvodu sa ani neuvažovali o prípadnej úprave vody. Ďalším dôvodom bolo aj to, že sa v tom období   už budoval verejný vodovod, ktorý mal byť daný do prevádzky v rokoch 1963-1966.

Technické údaje:
- vŕtaná studňa: 0,00 – 18,0 m ...........356 mm priemer vŕtania
120,00 m ......305 mm
210,00 m.......290 mm
280,00 m .......240 mm
- výstroj vrtu: + 2,50 – 80,00 m ..........245 mm priemer rúry 
- 210,00 m ........191 mm
- 280,00 m .........159 mm
filter 264,00-278,00 m ......oceľ
- výdatnosť pri výtlaku 0,5 m nad terénom .....1,20 l/s

3. Vodný zdroj na ul. Hviezdoslavovej:
Výdatnosť pozitívneho prelivu 0,086 l/s, čo predstavuje 7,43 m3/deň

Studňa bola vybudovaná v novembri 1958. Investorom bol KNV v Nitre. Hĺbka vrtu 150,7 m, výdatnosť 2,75 l/s.
(Štátny geologický ústav D. Štúra v Bratislave)

4. Vodný zdroj na ul. Hornej:
Výdatnosť pozitívneho prelivu 0,112 l/s, čo predstavuje 9,677 m3/deň

Studňa bola vybudovaná pred rokom 1954. Bližšie informáciu o jej parametroch nie sú k dispozícii.
(Miestny národný výbor v Šali, hlásenie z roku 1954)

5. Vodný zdroj na Pribinovom námestí vo Veči:
Výdatnosť pozitívneho prelivu 0,203 l/s, čo predstavuje 17,56 m3/deň

Studňa o hĺbke 232 m bola vybudovaná v roku 1912.
(Štátny oblastný archív v Šali)

Súvisiace stránky:
http://www.enviro.gov.sk/
http://www.sazp.sk/
http://www.shmu.sk/
http://www.uvzsr.sk/

Pitný režim a minerálne vody

Hlavne v letných mesiacoch sa do popredia dostáva otázka ako vhodne zabezpečiť pitný režim ľudí. Mnohí ľudia nedôverujú kvalite vody z vodovodu a uprednostňujú balené pitné vody alebo minerálne vody.

Minerálne vody sú v podstate veľmi zriedenými roztokmi rozličných solí, stopových prvkov a plynov. Požiadavky na minerálne vody určuje Výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 15. marca 2004 č. 608/9/2004-100, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca prírodnú minerálnu vodu, pramenitú vodu a balenú pitnú vodu. Podľa tohto výnosu je prírodná minerálna voda druh kvalitnej, mikrobiologický bezchybnej podzemnej vody pôvodného zloženia a čistoty, získanej zo zdroja podzemnej vody, ktorá v jej pôvodnom stave alebo po povolenej úprave, vzhľadom na svoje zloženie priaznivo pôsobí na ľudský organizmus a je v primeranom množstve vhodná ako nápoj. Od pitnej vody sa minerálna voda odlišuje svojim pôvodom, ktorý je charakteristický množstvom rozpustených minerálnych látok, stopových prvkov a voľného oxidu uhličitého, ako aj určitým fyziologickým účinkom a pôvodným stavom.

Minerálna voda môže obsahovať prirodzený oxid uhličitý, alebo nemusí. Môže byť však dodatočne oxidom uhličitým obohatená, tzv. sýtená alebo jej môže byť odobratý. Chlórové preparáty ani iné chemické dezinfekčné látky sa na zdravotné zabezpečenie vody nesmú používať. Podľa celkovej mineralizácie sa minerálne vody delia na: jednoduché (1 g/l), slabo mineralizované (1-5g/l), stredne mineralizované (5-15 g/l), silne mineralizované (nad 15 g/l).
Minerálna voda by nemala byť vystavená slnku a teplu. Ak je totiž voda vystavená priamemu slnku a vyššej teplote vzniká riziko kontaminácie výluhov z plastu. Takéto podmienky podporujú aj nadmerné množenie vo vode prirodzene prítomných baktérií. To môže viesť minimálne k nepriaznivým chuťovým zmenám, u citlivých osôb aj k nešpecifickým zdravotným problémom. Pri nákupe minerálnej vody si treba pozrieť jej zloženie a obsah minerálnych látok. Vody s vysokou mineralizáciou nie sú vhodné na každodenné pitie. Voda so zvýšeným obsahom fluóru (nad 1,5 mg/l) nie je vhodná pre deti.

Optimálny pomer vápnika (Ca) a horčíka (Mg) vo vode by mal byť 2 : 1, čo je dôležité pre optimálne vstrebávanie horčíka. Rovnaký pomer sa doporučuje aj pri minerálnej vode. Niekoľko epidemiologických štúdií preukázalo negatívne účinky vody v prípade odchýliek od tohto približného pomeru - ako dolu tak i hore.

Otvorená voda by sa mala skladovať v chlade a temne a spotrebovať do 3 - 4 dní. Oxid uhličitý zabraňuje rozmnožovaniu mikroorganizmov, takže sýtená voda vydrží dlhšie ako „tichá“, ktorú je potrebné skladovať v chladničke a čo najrýchlejšie vypiť.

Kojenci do tretieho mesiaca potrebujú asi pol litra vody denne, na konci prvého roka už okolo jedného litra. Asi od desiateho roku potrebujú deti ako aj dospelí asi 2 až 2 a pol litra vody denne. Počas horúcich dní alebo pri väčšom telesnom zaťažení môže stúpnuť potreba až na dvojnásobok. Už 2-percentná strata vody z organizmu, napríklad potením alebo hnačkou, znižuje telesnú a duševnú výkonnosť (únava, bolesti hlavy a kĺbov). Viac ako 20-percentný deficit vody v tele vedie k zlyhaniu obličiek a krvného obehu.

Liečivé vody majú veľmi vysoký obsah niektorých minerálnych látok a stopových prvkov a sú vlastne liekom. Hodia sa na občasnú, najlepšie lekárom indikovanú pitnú kúru počas kratšieho časového obdobia. Prostredníctvom minerálnej vody – v závislosti od mineralizácie – je možné doplniť do organizmu určité minerálie. Takýto spôsob je vhodný zvlášť pre ľudí, ktorí trpia nedostatkom minerálnych látok, napríklad pri neznášanlivosti na mlieko je možné doplniť do organizmu vápnik.

Oxid uhličitý zabraňuje rozmnožovaniu mikroorganizmov a môže priaznivo ovplyvniť chuť minerálnej vody a v malom množstve podporiť trávenie. Napriek tomu nie je konzumácia sýtenej minerálnej vody vo väčšom množstve veľmi vhodná. Je kyslejšia, môže vyvolávať žalúdočné problémy, nielen u detí. Pri príprave stravy pre kojencov je potrebné odstrániť CO2 varom.

Na každodenné pitie pre ľudí bez rozlíšenia veku a zdravotného stavu sú vhodnejšie pramenité a balené vody s mineralizáciou 200 až 500 mg/l. Prírodné minerálne vody by sa nemali konzumovať trvalo a nikdy nie viac ako 2 litre za deň, optimálne množstvo je asi 0,5 litra a je dobré striedať rôzne druhy. Cielene podávaná minerálna voda môže mať veľa prospešných účinkov. Niektoré minerálne vody nie sú v závislosti na zložení vhodné pre deti (vyšší obsah fluóru) a ľudí trpiacich určitým ochorením – srdca, obehového systému, ľadvín.

Prílohy
Fotogaléria

Komentáre (počet reakcií: 0)
Pred pridaním komentára je potrebné sa prihlásiť !
Zatiaľ bez komentárov. Buďte prvý!
Poskytujeme Vám možnosť komentára k vyššie uvedenému článku, pričom si vyhradzujeme právo redakčne upraviť a uverejniť ktorýkoľvek z tu publikovaných diskusných príspevkov. Príspevky adresované priamo mestu zasielajte cez formulár. Diskusné príspevky obsahujúce vulgarizmy, rasové narážky a iné spoločensky, morálne a eticky neprípustné skutočnosti má právo administrátor vymazať. Pokiaľ narazíte na takéto príspevky odošlite ich formulárom "nahlásiť príspevok" ktorý je automaticky vygenerovaný ku každému príspevku, alebo kontaktujte administrátora.

Aktuality e-mailom

Máte záujem o zasielanie informácií e-mailom? Vyplňte svoju e-mailovú adresu a odošlite ju. Informácie Vám budú zasielané na e-mail. Viac o službe

Zadaj svoj e-mail

Odhlásiť sa zo systému

421-031-770-5981

421-031-770-6021

e-mail

rss