Domov   >  Čas a my
publikované: 21.08.2018 - 14:45  //  aktualizácia: 18.08.2019 - 08:56  //  zobrazené: 4193

Fakty a svedectvá Šaľanov

1968 - FAKTY

V druhej časti cyklu o okupácii Československa prinášame ďalšie fakty a svedectvá Šaľanov o augustových udalostiach 1968.

foto: T.L., 21.8.1968, Šaľa

Permanentné zasadnutie MV KSS v Šali

21.augusta 1968 bolo zvolané mimoriadne zasadnutie Mestského výboru Komunistickej strany Slovenska v Šali. Predstavitelia ho vyhlásili za permanentné. Vzhľadom na vážnosť situácie zasadali viackrát za deň. Správa MsNV uvádza, že poriadok bol v meste zachovaný. Obyvateľov Šale pravidelne informovali rozhlasom správami v slovenčine, aj v maďarčine.

Vypredané rádiá, baterky a obmedzený predaj potravín

Zápisnica mimoriadneho pléna Mestského národného výboru v Šali, z 3.septebra 1968 uvádza fakt, že rádiá v predajni elektro boli v čase invázie vojsk vypredané, keďže to bol jediný dorozumievací a oznamovací prostriedok. Súčasne bol zvýšený dopyt po batériách, ktoré boli takisto nedostatkovým tovarom. “Pri nákupnej horúčke kúpil jeden občan vadný tranzistorový prijímač napriek upozorneniu vedúceho, že je vadný a reklamáciu nemôže prijať” – uvádza sa v spomínanej zápisnici. Predaj potravín bol obmedzený. Vedúci predajní boli oboznámení s tým, že na osobu bolo možné predať iba 2kg múky, 1kg cukru, 0,5kg soli a 0,5kg ryže. Samoobslužný predaj bol v Jednote dokonca dočasne zrušený.

foto: T.L., 21.8.1968, Šaľa

Zničené cesty

Príchod okupantských vojsk neznamenal iba stratu slobody, identity a nádejí, ale aj straty na životoch a majetku. V Šali našťastie  o život neprišiel nikto, no materiálnych škôd tu vojaci zanechali dosť. V archíve Ústavu pamäti národa som našiel Výkaz škôd spôsobených vojskami Varšavskej zmuvy. Len v Šali narobili tanky a iná technika škody na miestnych komunikáciach za 499 100,- vtedajších korún. Okrem toho boli škody napáchané aj na verejných osvetleniach, stožiaroch a budovách . Celkom v Šali vyčíslili škody na 514 000,-Kčs.

V Dusle škody nevznikli

Finančný odbor ONV v Galante:

Duslo Šaľa – Prevádzka podniku išla normálne, nevznikli žiadne škody. Na výstavbe Dusikáreň sa však pracovalo na 57 percent, lebo technickí pracovníci, prevažne z českých krajov opustili pracovisko a odcestovali domov za rodinami.

Správa o stave verejného poriadku a nápade trestnej činnosti v priebehu augustových udalostí v okrese Galanta (výňatok)

Keďže i napriek neustálemu vysielaniu väčšieho počtu zmiešaných hliadok, najmä v meste Šaľa, Sereď, Galanta sa vyskytovali stále nové heslá urážajúce ZSSR, prikročilo sa k vysielaniu výzvy k obyvateľstvu cestou miestnych rozhlasov MNV, vytlačeniu cestou osvetovej besedy vhodných hesiel na podporu štátnych a straníckych orgánov a zachovaniu kľudu a pokoja.”

1968 – SVEDECTVÁ ŠAĽANOV

Jozef Kozaňák, Šaľa, v čase okupácie mal 29 rokov.

V roku 2018 vydal knihu s názvom Aréna života. Augustové udalosti v nej popisuje nasledovne:

Bola to nepokojná noc, neustále ma budil akýsi iný hluk. Bývali sme pri hlavnej dopravnej tepne a dunenie ťažkých nákladných vozidiel sa stalo už nevnímavým hlukom. Tentoraz bol hluk dunivejší, hrozivý a hlavne nechcel prestať. Až ráno sme zistili jeho príčinu. Na ceste stála kolóna tankov a nikto nevedel prečo.Správy z rozhlasu každú chvíľu opakovali, že nás prepadli spojenecké armády štátov Varšavskej zmluvy a meno hlavného agresora zo skromnosti uvádzali až nakoniec. Ulice stíchli, len mestské autobusy odvážali a privážali robotníkov a technikov do Dusla, kde musel byť zabezpečený nepretržitý chod. Keď tanky s veliacim komisárom v čele kolóny dorazili okolo druhej pred brány fabriky, domáhali sa vstupu do areálu továrne. Čakal tam na nich Ing.Ján Bicek, výrobný námestník, v sprievode dvoch ozbrojených členov ľudovej milície.

„Po čo ste prišli, tovarišči?“

„My prišli achraňjáť fabriku pered vragami socializma.“

„Nikoho takého tu nemáme. Sme prísne chránený objekt, kam nemá voľný vstup nepovolaná osoba. Je tu ozbrojená ľudová milícia. Je na to cvičená.“

„U nas jesť rasparjažénije záňjať Duslo. Paétomu asvabadíte darógu, a to my ispóľzujem nasílije.“

„Naša fabrika vyrába produkty, ktoré exportujeme do vašej krajiny. Keby nás niekto ohrozil, je pripravené okamžité zničenie všetkých objektov. Chcete si to naozaj zobrať na zodpovednosť?

Komisár na odpor nebol zvyknutý. V tú chvíľu stál pred osudovým rozhodnutím. Mohol presadiť svoju moc a riskovať, že jeho protivník splní svoje varovanie. Mal nutkanie ho jednoducho zastreliť a dať tým ostatným najavo, že nestrpí odpor. Na druhej strane, čo ak neklame a továreň vyletí do vzduchu? Asi by ho čakala Sibír alebo dávka z kalašnikova. Vysielačkou si vyžiadal ďalšie pokyny. Potom zmenil tón a oznámil:

Tavárišči, my uchódim, no my búdem iz blízosti achraňjáť étot abjékt.

Zavelil na ústup. Kríza dočasne pominula. Občania mesta Šaľa sa prebudili do dusivého rána. V uliciach stálo množstvo opancierovaných tankov s bielymi poznávacími pruhmi a v každom plno maďarských vojakov.

Čo to má byť, chlapci? Prečo ste tu? Prišli ste nás obsadiť ako za Hitlera pred tridsiatimi rokmi?“ pýtali sa vystrašených vojakov Šaľania, čo vedeli maďarsky.

My nič nevieme, už osemnásť hodín sedíme v tankoch smädní i hladní. Môžete nám doniesť vedro studenej vody na pitie?“ Reakcie boli rôzne. Niektorí ich ľutovali a rozbehli sa do bytoviek, aby im priniesli vodu, prípadne aj niečo pod zub. Iní sa od nich s odporom a pohľadom plným nenávisti odvracali a šli svojou cestou. Vojsko okolo obeda z mesta odtiahlo.” – toľko úryvok z knihy Jozefa Kozaňáka Aréna života.

foto T.L., 21.8.1968, Šaľa

Darina Hulová, Šaľa, v čase okupácie mala 19 rokov.

„V to ráno, 21. augusta 1968, som cestovala do práce. Zamestnaná som bola vo vtedajšom národnom podniku Duslo. Cestou na autobusovú zastávku som si všimla, že ľudia sú mĺkvi. Pri zastávke si medzi sebou iba bojazlivo čosi šepkali. Netušiac čo sa deje som odišla do práce. Až od kolegov som sa dozvedela, čo sa cez noc udialo. Všetci sme počúvali rádio, ktoré oznamovalo prekročenie hraníc spojeneckými vojskami  Varšavskej zmluvy. Československý rozhlas každú chvíľu prinášal novšie a novšie správy o vojenskej invázii. Tanky, vojenské obrnené transportéry, vojenské nákladné autá a vojsko cez Šaľu len prechádzali. Niektorí Šaľania presmerovávali dopravné značenia, aby boli vojaci zmätení a nevedeli kadiaľ ísť. Moji kolegovia, hlavne starší, sa snažili na svojom pracovisku naladiť rádio „Slobodná Európa“, ktoré prinášalo správy zo „Západu“ a približovali situáciu v Československu. Pamätám si, že boli na stenách domov napísané veľké protiruské nápisy. Napríklad „Rusi choďte domov, nikto Vás sem nepozýval!“. Boli aj v azbuke. Niektorí vojaci sa správali pokojne, ale boli medzi nimi aj takí, čo prejavovali agresiu voči obyvateľom. Jeden moment bol pre Šaľu dojemný. Na Kráľovskej ulici v tom čase stála veľká budova, historická stavba. Bol to veľký podlažný dom, ktorý Šaľania volali Mlyn. Sem  som chodievala ako malá so svojou babkou, kde bývala jej kamarátka. Aj na tejto budove bol veľký nápis, ktorý vyzýval vojakov na odchod domov. A práve do steny, kde bol ten nápis narazil tank a dom vážne poškodil. Jedna stena Mlynu bola vyvalená. Inak sa v Šali nič mimoriadne nestalo. Informácie o politickom dianí prinášala televízia a rozhlas, ale len dovtedy, kým ich neobsadili okupanti. Nápisy Okupanti choďte domov boli snáď na každej veľkej budove. My sme sa dozvedali o dianí v Bratislave a v Prahe práve od ľudí, ktorí tam v tom čase pracovali. Vedeli sme, že Bratislava je plná vojakov a tankov. Väčšina obyvateľov nášho mesta žila v napätí. Každý v tichosti čakal či sa nezačne vojna. Panoval veľký strach. Niektorí Šaľania boli ale odvážni. Aj moja babka bola rebelka a nedávala si servítku pred ústa. Na vojakov vykrikovala a hromžila na nich päsťami. Pamätám si ešte na to, že pred Duslom sa na protest proti okupácii zhromažďovali zamestnanci. Neskôr nastala doba temna v znamení hesla So Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak ! Bola to veľmi zlá doba a na pracoviskách, vlastne všade sa vnucovala násilím sympatia k Sovietskemu zväzu. Samé povinné heslá na nástenkách. Tí čo boli proti a neposlúchli, boli komunistami prenasledovaní.“

V tretej časti cyklu prinesime ďalšie svedectvá zo Šale a okolia. Ak máte aj vy spomienky na 21.august 1968, napíšte nám na miroslavdemin@gmail.com

Prvú časť cyklu si prečítajte tu: https://sala.sk/clanok/21-august-1968-v-sali-1-cast

Miroslav Demín

suviciace články

https://sala.sk/clanok/21-august-1968-v-sali-1-cast

https://sala.sk/clanok/21-august-1968-3-cast

https://sala.sk/clanok/21-august-1968-4-cast

https://sala.sk/clanok/21-august-1968-5-cast

Téme 50. výročia okupácie sa venuje aj augustové Slovo Šaľanov