Domov   >  Čas a my
publikované: 08.08.2019 - 12:15  //  aktualizácia: 09.08.2019 - 09:13  //  zobrazené: 3371

František Kollár – odišiel, aby sa stal fotografom

   Písal sa rok 1924. Mladý Kollár, ktorý v tom čase pracoval ako technický úradník na železnici v Nových Zámkoch, sa rozhodol odísť do Francúzska s túžbou stať sa fotografom. Vraj nevystúpil v Šali z vlaku, ale cestoval ďalej až do Paríža. Bolo to v júni, presný dátum sa nezachoval.

   So sebou si zobral starožitný fotoaparát, ktorý dostal od rodičov, doma mal zriadenú v pivnici fotokomoru. To však bolo pre neho málo.

   Narodil sa 8.októbra 1904 v Senci, jeho otec tam vtedy pracoval ako železničný úradník, rodičovský dom však stál v Šali pri vstupe do cintorína. Dnes na tom mieste je budova kvetinárstva.

   V roku 1918 začal navštevovať Vyššiu technickú školu v Bratislave, po jej skončení nastúpil do práce v Nových Zámkoch.

    Odišiel, aby sa stal fotografom. Cieľom jeho cesty mala byť Amerika, tam sa ale nedostal, zostal vo Francúzsku, ako mnoho iných odídencov.

    Jeho začiatky boli ťažké, tri roky pracoval ako sústružník v Renaultových automobilových závodoch.

    Až v roku 1927 dostáva prácu vo fotografickom ateliéri. Špecializuje sa na fotografiu umeleckých diel, vypracováva svoj prvý reklamný katalóg, pracuje v tlačiarni, venuje sa priemyselnej a architektonickej fotoreportáži.

    V júni 1930 sa zúčastňuje medzinárodnej výstavy fotografie v Mníchove. V priebehu rokov vystavuje fotografie v popredných galériách a výstavných priestoroch nielen vo viacerých mestách Francúzska, ale aj vo Švajčiarsku, Anglicku, Belgicku, USA, samozrejme, že aj Slovensku.

    V roku 1930 si berie za manželku Fernande Berthe Papillon, 22- ročnú Francúzsku, s ktorou mal tri deti, synov Michela a Bernarda a dcéru Máriu.Deti boli nositeľmi mien jeho rodičov ( Michal a Mária ).Jeho manželka bola pre Kollára počas celého života najvernejšou spolupracovníčkou.

   Svetovú slávu Kollárovi priniesol rozsiahly cyklus fotografií pod názvom ,,Pracujúce Francúzsko.“ Objednávku dostáva od vydavateľstva Horizons de France v roku 1931.Reportáže o baniach, hutníctve, letectve, automobilovom priemysle, rybárstve, prístavoch ,železnici, elektrine, roľníkoch, vinohradníkoch,

skle, textilnom priemysle...Kollár putoval po celom Francúzsku, nafotil vyše 10 tisíc fotografií, z ktorých publikoval 2 tisícky. Vernisáž veľkolepej výstavy bola 22.4.1932 v Galérii súčasného umenia na bulvári Raspail v Paríži.

   Spolupracuje s najvýznamnejšími módnymi časopisy v Európe i v zámorí, venuje sa portrétnej fotografii, fotografuje známych hercov, spevákov, politikov,

podnikateľov, meno Kollár je značkou najvyššej kvality. Venuje sa umeleckej fotografii, neskôr začal používať aj farebnú fotografiu, tento trend však zanechal, dominantou pre neho bola klasická čierno-biela fotografia.

  Spolupracuje s Le Corbusierom na Svetovej výstave v Paríži, pripravil monumentálne fotografie francúzskej expozície na Medzinárodnej výstave v New Yorku.

   Počas 2. svetovej vojny sa odmlčal, odišiel z Paríža, žil s rodinou na juhu Francúzska.

   V 50. rokoch minulého storočia odcestoval do Afriky, prezentoval sa reportážnymi súbormi zo Senegalu, Pobrežia Slonoviny a Francúzskej Západnej Afriky.

   V roku 1960 pre kadernícky festival zhotovuje obrovskú zväčšeninu, ktorá má 750 m2. Je to jeho najväčšia fotografia.

   V posledných rokoch života už nefotografoval.

   Zosnul 3.júla 1969 v Creteil v okrajovej časti Paríža, teda pred 40 rokmi.

   V jeho pozostalosti zostalo vyše 32 tisíc fotografií, ktoré rodina darovala francúzskemu štátu.

   Kollár bol jedným z najúspešnejších fotografov Európy v 1. polovici minulého storočia.

    V Šali žili jeho dve sestry s rodinami ( Helena a Alžbeta), brat Štefan v Nedede, bol železničiar. Jeho príbuzní žijú v Šali, ich zásluhou sa zachovalo niekoľko desiatok fotografií najmä rodinného charakteru.

   Posledným miestom odpočinku rodičov i sestier je miestny cintorín.

   Pred rokmi sme sa s Igorom Boháčom rozhodli Kollára prinavrátiť do povedomia nášho mesta. Fotosúťaž ,,Objektív Františka Kollára“ ho má každoročne pripomínať.

   Okrem toho sme pripravili autorskú výstavu v Galérii Focesa z fofografií, ktoré sa v Šali zachovali. Vernisáže sa zúčastnili aj zástupcovia francúzskej ambasády v Bratislave.

   Snažili sme sa zo zabudnutia prinavrátiť osobnosť a tvorbu Františka Kollára.

  Odišiel, aby sa stal fotografom. A stalo sa.

Július Morávek

1. fotka: Sobáš sestry Kollára Heleny v Šali. Jedno z vozidiel patrí Kollárovi,, ktorý v manželkou prišiel z Paríža na aute. Záber je z roku 1935.
2. fotka: Kollár s prvým fotoaparátom na Eiffelovej veži
3. fotka: Rodičia pred katedrálou Notre Dame
4. fotka: Kollár s manželkou Fernande, ktorú volali Šušu
5. fotka: Otec s 18-ročnou dcérou Zizi
6. fotka: Kollár s manželkou, v strede starší syn Michel, ktorý ako vojak slúžil v Alžírsku
7. fotka: Fotografia z októbra 1955.Na zábere zľava mladší syn Bernard, manželka, dcéra Zizi, Kollár a starší syn Michel
8. fotka: Fotografia z roku 1927,ktorú venoval sestre Helene
9. fotka: Kollár s manželkou v roku 1932,keď pracoval na cykle Pracujúce Francúzsko. Fotografiu poslal do Šale ako novoročný pozdrav
10. fotka: Rodičia pri návšteve v Paríži, v strede manželka fotografa

  • Sobáš sestry Kollára Heleny v Šali. Jedno z vozidiel patrí Kollárovi,, ktorý v manželkou prišiel z Paríža na aute. Záber je z roku 1935.
  • Kollár s prvým fotoaparátom na Eiffelovej veži
  • Rodičia pred katedrálou Notre Dame
  • Kollár s manželkou Fernande, ktorú volali Šušu
  • Otec s 18-ročnou dcérou Zizi
  • Kollár s manželkou, v strede starší syn Michel, ktorý ako vojak slúžil v Alžírsku
  • Fotografia z októbra 1955.Na zábere zľava mladší syn Bernard, manželka, dcéra Zizi, Kollár a starší syn Michel
  • Fotografia z roku 1927,ktorú venoval sestre Helene
  • Kollár s manželkou v roku 1932,keď pracoval na cykle Pracujúce Francúzsko. Fotografiu poslal do Šale ako novoročný pozdrav.
  • Rodičia pri návšteve v Paríži, v strede manželka fotografa