Domov   >  CHCEM VEDIEŤ   >  ZASTUPITEĽSTVO   >  Interpelácie poslancov
publikované: 19.11.2021 - 11:14  //  aktualizácia: 19.11.2021 - 11:14  //  zobrazené: 2045

Aké má mesto zákonné možnosti pomôcť obyvateľom, ktorí majú v susedstve/vo vchode problémových obyvateľov opakovane porušujúcich pokojné spolunažívanie...

predkladateľ: Ing. Tomáš Mészáros

Odpoveď na interpelácie prednesené a podané v rámci 5. zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Šali v roku 2021, ktoré sa konalo dňa 4. novembra 2021

 

 

V rámci 5. zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Šali, ktoré sa konalo dňa 04. 11. 2021,
ste predniesli interpeláciu v znení:

 

  1. „bol som oslovený pani riaditeľkou Základnej školy Krátka a tam je, čo sme sa aj viacerí viackrát bavili, a preto som oslovil aj p. Políčka alebo resp. konkrétny útvar, bolo nám povedané, že toto sa bude riešiť globálne alebo vlastne celkovo; to som sa chcel opýtať, že čo je to celkovo, kedy to bude nejak poriešené, lebo už tie cesty novovytvorené alebo opravené sú vynikajúce a bolo by fajn aj toto dotiahnuť úplne do konca,“

 

Ďalej ste podali písomné interpelácie v znení:

 

  1. „Aké má mesto zákonné možnosti pomôcť obyvateľom, ktorí majú v susedstve/vo vchode problémových obyvateľov opakovane porušujúcich pokojné spolunažívanie, nočný kľud a podobne? Môže mesto pripraviť informáciu, ako vie takto dotknutým obyvateľom pomôcť?

 

  1. Požiadalo už mesto mestskú políciu, aby čo najprísnejšie (v rámci zákonných možností) zasiahlo a pokutovalo obyvateľov, ktorí opakovane narúšajú pokojné spolunažívanie, porušujú nočný kľud či páchajú iné priestupky?

 

  1. Chcel by som požiadať mesto o úpravu chodníka na Nitrianskej ulici, na vstupe a odchode z čerpacej stanice Slovnaft vo Veči. V súčasnosti sú tam 10 cm obrubníky, ktoré prakticky výrazne sťažujú obyvateľom s obmedzenou pohyblivosťou prechod v týchto miestach. V prípade, že mesto nie je vlastníkom chodníka, mohlo by mesto požiadať majiteľa o takúto úpravu.“

 

V zmysle § 34 ods. 4 Rokovacieho poriadku Mestského zastupiteľstva v Šali Vám zasielame odpoveď na interpelácie a oznamujeme nasledovné:

2

 

  1. Ranné dopravné kolapsy v pracovných dňoch pred školami a škôlkami zatiaľ neboli doriešené, no Vami navrhovaný zákaz zastavenia nevyrieši túto problematiku. Rokovania s okresným dopravným inšpektorátom stále prebiehajú.

 

  1. Predbežná ochrana obcou/mestom

Predbežnú ochranu obcou/mestom pri riešení tzv. susedských sporov, ktorým je aj porušenie pokojného spolunažívania, rušenie nočného kľudu  poskytuje ustanovenie § 5 Občianskeho zákonníka. Podľa neho totiž, ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci/meste. Obec, mesto môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav. Tým nie je dotknuté právo domáhať sa ochrany na súde.

 

Z podstaty tohto inštitútu vyplýva, že je vhodný práve na riešenie susedských sporov. Vychádza sa za toho, že obec, mesto jednak lepšie pozná miestne pomery a taktiež, že takáto ochrana obcou bude rýchlejšia a flexibilnejšia. Podstatnými podmienkami, ktoré musia byť splnené súčasne, sú:

  1. existencia pokojného stavu,
  2. zrejmý zásah do pokojného stavu.

 

Pokojným stavom je napr. nerušené užívanie nehnuteľnosti a zrejmým zásahom do nej bude spustenie hlučnej prevádzky na susednej nehnuteľnosti. Spustením takejto prevádzky teda došlo k zásahu do dovtedy nerušeného užívania susednej nehnuteľnosti, teda do dovtedy existujúceho pokojného stavu. Ak by ale bol podaný návrh až po niekoľkých rokoch fungovania takejto prevádzky už  by nebolo možné hovoriť o zásahu do pokojného stavu, pretože novým pokojným stavom sa uplynutím dlhšieho času stal stav, ktorého súčasťou už je aj táto hlučná prevádzka (a teda by už nebolo do čoho zasahovať). Zásah do pokojného stavu musí byť zrejmý, teda evidentný a rozpoznateľný bez potreby ďalšieho zložitého dokazovania (teda, ak nebude zrejmé, či k zásahu došlo alebo nie, nebude daná právomoc obce konať).

 

Konať a rozhodovať bude obec/mesto podľa ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. 
o správnom konaní (Správny poriadok). Teda bude možné využiť klasické inštitúty správneho konania, ako najmä napr. ústne pojednávanie, ohliadka, čestné vyhlásenia, svedkovia či listinné dôkazy, ktoré budú potrebné na zistenie skutkového stavu veci. 
V prípade tejto predbežnej ochrany podľa § 5 OZ totiž obec/mesto ako príslušný orgán nerieši právne otázky (napr. kto je vlastníkom), ale len skutkovú otázku spočívajúcu v tom, či došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu. Nerieši ani zložité dokazovanie (napr. znalecké posudky). Taktiež v prípade, že sa nevie ustáliť posledný pokojný stav alebo zásah doň nie je zrejmý (je pochybnosť, či zásah bol oprávnený alebo nie), obec/mesto nemôže rozhodnúť, keďže v takýchto prípadoch môže rozhodnúť jedine súd. Z uvedeného tiež vyplýva, že obec/mesto nemôže rozhodovať spory o vlastnícke právo alebo priebeh hranice pozemkov.

Konanie podľa ustanovenia § 5 OZ nie je spoplatnené správnym poplatkom.

V prípade, že obec/mesto skutkový stav vyhodnotí ako zrejmý zásah do pokojného stavu, vydá rozhodnutie, ktorým môže rušiteľovi:

  • predbežne takýto zásah zakázať alebo
  • uložiť povinnosť obnoviť predošlý (pokojný) stav.

 

 

3

 

Proti rozhodnutiu obce/mesta podľa ustanovenia § 5 OZ je možné podať odvolanie na okresný úrad v sídle kraja, teda rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť a nebude nútene vykonateľné, ale ho bude v ďalšom stupni posudzovať odvolací orgán. Právoplatné (teda konečné) rozhodnutie okresného úradu je možné preskúmať v správnom súdnictve.

Rozhodnutie obce/mesta podľa ustanovenia § 5 OZ nepredstavuje prekážku súdnemu riešeniu toho istého sporu, pretože rozhodnutie obce/mesta má v podstate len predbežnú povahu (predpokladá sa, že je potrebné v pomerne krátkom čase dočasne upraviť pomery medzi znepriatelenými stranami až do momentu, kým o veci definitívne nerozhodne súd), i keď pokiaľ pôvodný navrhovateľ, do ktorého pokojného stavu sa zasiahlo, sa neobráti na súd, pôjde de facto o riešenie trvalé. Po poskytnutí predbežnej ochrany obcou/mestom sa môže ten, do ktorého pokojného stavu bolo zasiahnuté, obrátiť na súd. Súd môže pritom rozhodnúť úplne inak ako obec/mesto, čo nie je vylúčené ani nesprávne, pretože obec/mesto pri rozhodovaní nevykonáva úplné dokazovanie na zistenie úplného skutkového stavu ani nerieši právne otázky; kľúčovým je tu rýchlosť a dočasnosť. Súd je naopak povinný preskúmať celý skutkový stav vrátane potrebného dokazovania a ustáliť aj právne otázky prípadu. Rozhodnutím dôjde teda aj k nahradeniu pôvodného rozhodnutia obce, keďže toto má účinky len do právoplatnosti súdu vo veci samej.

 

Priestupkové konanie

V niektorých prípadoch konanie suseda naplní znaky niektorého z priestupkov. Priestupkom vo všeobecnosti je (§ 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ďalej aj ako „Priestupkový zákon“) zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v Priestupkovom zákone alebo inom zákone, ak nejde o iný správny delikt, postihnuteľný podľa iných predpisov, alebo
o trestný čin.

 

V rámci susedských vzťahov prichádzajú do úvahy tieto priestupky:

  1. niektorý z priestupkov proti verejnému poriadku, ktorého sa dopustí ten, kto:

- poruší nočný pokoj [§ 47 ods. 1 písm. b) Priestupkového zákona],
- vzbudí verejné pohoršenie [§ 47 ods. 1 písm. c) Priestupkového zákona],

pričom za uvedené priestupky možno uložiť pokutu do 100 €;

  1. niektorý z priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustí ten, kto:
  • inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech [§ 49 ods. 1 písm. a) Priestupkového zákona], za tento priestupok možno uložiť pokutu do 33 €,
  • inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví [§ 49 ods. 1 písm. b) Priestupkového zákona], pričom za tento priestupok možno uložiť pokutu do 99 €,
  • úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním [§ 49 ods. 1 písm. d) Priestupkového zákona], pričom za tento priestupok možno uložiť pokutu do 99 €,
  • od iného násilím sám alebo za pomoci ďalších osôb vymáha majetkové práva alebo práva z nich vyplývajúce, o ktorých sa domnieva, že mu patria bez vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu [§ 49 ods. 1 písm. f) Priestupkového zákona], pričom za tento priestupok možno uložiť pokutu do
    331 €,

 

 

 

4

 

  • napomáha osobnou účasťou násilnému vymáhaniu majetkových práv alebo práv
    z nich vyplývajúcich, hoci na ich vymáhanie niet vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu [§ 49 ods. 1 písm. g) Priestupkového zákona], pričom za tento priestupok možno uložiť pokutu do 99 €;
  1. priestupok proti majetku, ktorého sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo zničením alebo poškodením veci z takého majetku alebo sa o takéto konanie pokúsi. Za takýto priestupok možno uložiť pokutu do 331 €.

 

Vyššie uvedené priestupky prejednávajú okresné úrady podľa ust. § 49 ods. 1 písm. a) Priestupkového zákona (teda, ak niekto inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech) sa prejednávajú len na návrh postihnutej osoby, pričom návrh táto osoba musí podať okresnému úradu do 3 mesiacov, odkedy sa dozvedela o priestupku alebo o postúpení veci orgánom činným v trestnom konaní (napr. policajtom). Návrh na začatie konania musí obsahovať, kto je postihnutou osobou, koho navrhovateľ označuje za páchateľa a kde, kedy a akým spôsobom sa mal priestupok spáchať. Pri ostatných uvedených priestupkoch sa konanie začne aj z úradnej povinnosti na základe správy o výsledku objasňovania priestupku iným orgánom (napr. policajtom), oznámenia štátneho orgánu, obce, organizácie alebo občana o priestupku, poznatku
z vlastnej činnosti správneho orgánu alebo postúpenia veci orgánom činným v trestnom konaní.

Podnet na začatie priestupkového konania teda môže prísť napr. od suseda, obce alebo polície, ktorá býva často privolaná takéto priestupky riešiť, ak vec neznesie odklad.

 

Návrh na riešenie susedského sporu mediáciou

V prípade, ak susedský spor hrozí alebo už existuje, vo väčšine prípadov sa dá urovnať dohodou. Ak druhá strana nekomunikuje alebo odmieta riešiť samotný spor, je možné jej navrhnúť mediáciu, ako spôsob mimosúdneho riešenia sporov za účasti tretej, nezávislej a nestrannej osoby – mediátora.

V prípade, ak protistrana na návrh mediácie nereaguje alebo nie je možné jej takýto návrh priamo doručiť, je možné osloviť mediátora so žiadosťou o zaslanie výzvy na mediáciu protistrane. Mediátor v takom prípade priamo oslovuje protistranu a v prípade obojstranného súhlasu s mediáciou dojedná podmienky Dohody o začatí mediácie. Ak s mediáciou nesúhlasí alebo na výzvu mediátora nereaguje, mediátor vystaví správu o pokuse o mimosúdnu dohodu.

 

Záverom je však potrebné uviesť aj vzhľadom na prax a skúsenosti obcí a miest pri uplatňovaní predbežnej ochrany v susedských sporoch na základe oprávnenia uvedeného
v § 5 OZ, je táto ochrana bez účinku a vynútiteľnosti plnenia napr. neprispôsobivých susedov v bytovom dome (hluk, rušenie nočného kľudu) na základe prejednania takéhoto sporu obcou/mestom, pretože nie je dobrovoľne plnené a obce/mestá musia odkázať poškodených občanov na konanie a rozhodnutie na príslušný súd. V takomto prípade má väčšie právomoci na ukončenie nájomného vzťahu alebo pôsobenie na vlastníkov bytu v bytovom dome spoločenstvo vlastníkov bytov ako obec alebo mesto.

 

 

 

 

 

5

 

  1. Mestská polícia je výkonnou zložkou mesta Šaľa a v prípade narúšania pokojného spolunažívania a susedských vzťahov na základe prijatých oznámení od občanov postupujú v súlade so zákonom a zákonom stanovených právomocí pri riešení vzniknutých situácii.

 

  1. Práce budú zaradené do najbližšieho plánu údržby v rámci schválených finančných prostriedkov v rozpočte mesta.

 

 

S pozdravom

 

 

 

 

 Ing. Jana Nitrayová

prednostka Mestského úradu v Šali

 

 

 

 

Vypracoval:

Miroslav Políček, referent dopravy a technických činností

JUDr. Roman Porubský, právnik mesta