Domov   >  Čas a my
publikované: 05.08.2021 - 15:42  //  aktualizácia: 05.08.2021 - 17:38  //  zobrazené: 6942

Péter Pázmány (Peter Pázmaň, Petrus Pazmanus)

Péter Pázmány (Peter Pázmaň, Petrus Pazmanus)

 

Nasledujúci príspevok je vytvorený z citácie textu z publikácie ŠMIDA Karol: ŠAĽA Kapitoly z histórie mesta, vydalo mesto Šaľa v roku 1993. na str. 66 – 68. Použité fotografie sú z uvedenej knihy, z internetových stránok: www.wikipedia.org a www.staffmobility.eu.

Bol jedným z rektorov a profesorov šalianskeho kolégia. Narodil sa v starej šľachtickej protestantskej rodine v roku 1570 vo Veľkom Varadíne (Oradea, Rumunsko). V Kluži navštevoval jezuitskú školu, kde ho učil a mal na neho veľký vplyv profesor Štefan Szántó-Arátor, ktorý bol neskoršie tiež predstaveným kolégia jezuitov v Šali. Pázmány ako 13 ročný zanecháva náboženstvo svojej rodiny, prestupuje na katolícku vieru. O štyri roky neskôr vstúpil do rádu jezuitov. Študoval na vysokých školách v Krakove, v Ríme a vo Viedni, kde sa mu dostalo vynikajúce vzdelanie. Už ako 27 ročný je profesorom na univerzite v Štajerskom Hradci (Graz, Rakúsko). Prednášal dialektiku, fyziku a metafyziku. Tu sa dostal do úzkeho styku so študujúcim arcivojvodom Ferdinandom, neskorším cisárom a uhorským kráľom. Pázmány bol hlavným aktérom protireformačného úsilia v Uhorsku. Jeho činnosť sa niesla tromi smermi. Ako rečník bol na všetkých schôdzach, snemoch nevyčerpateľným rečníkom a diskutérom, čím si vyslúžil titul "Cardinál Cicero". Ako obhajca katolíckej cirkvi získal a presvedčil asi 30 šľachtických rodín, mnoho nižšej šľachty do lona cirkvi a v zmysle vtedy platnej zásady "Cuius regio, eius religio" (koho je vláda, toho je náboženstvo) získal pre cirkev aj pospolitý ľud. Jeho zásluhou konvertoval aj Žigmund Forgách, neskorší palatín, ktorého ani jeho brat nevedel presvedčiť a podľahol mu aj slávny protestantský predikátor Michal Veresmarty, ktorý neskoršie účinkoval aj v Šali.

Péter Pázmány

Mal neobyčajnú schopnosť odhadnúť svojho protivníka a použiť proti nemu práve najúčinnejšie argumenty a v úsilí získať protestanta pre cirkev nepoznal únavu. Aj ako spisovateľ zaujíma významné miesto v literatúre práve svojim vycibrených slohom a jasným, zrozumiteľným podaním myšlienky. (Apologia, Refutatio, Felelet a Magyar István az országi romlása okairól írt könyvére). Nemalé sú jeho zásluhy na úseku školskom, keď zakladá gymnázia, kolégia. V roku 1619 zakladá Burzu Svätého Vojtecha pre chudobných študentov, v roku 1623 pri viedenskej univerzite zakladá ústav pre budúcich bohoslovcov (Pázmáneum). O rok neskoršie konvikt pre šľachtickú mládež a v roku 1635 so základinou sto tisíc zlatých zakladá univerzitu v Trnave.

Katolícka univerzita Petra Pázmáňa v Budapešti (Pázmány Péter Katolikus Egyetem)

Pázmány bol aj veľmi dobrým a skúseným organizátorom cirkevného života. Stal sa sekretárom ostrihomského arcibiskupstva Františka Forgácha a po jeho smrti na žiadosť katolíckych činiteľov, obídúc vtedajších biskupov, stáva sa ako jednoduchý jezuitský kňaz kardinálom - prímasom ostrihomským so sídlom v Trnave. Súčasne preberá aj Turčiansku prepozitúru a ako turčiansky prepošt preberá všetky záväzky, ktoré mal jeho predchodca voči jezuitom. Tak sa dostáva aj sám veľmi často do Šale. Na tunajšom panstve bolo už vybudované kolégium, vysoká neúplná škola s ekonomickým aj spoločenským zázemím. Toto kolégium malo asi 20 jutrový sad a záhrady s rekreačným areálom v kaštieli, čo spĺňalo aj náročné požiadavky oddychu a rekreácie. Pázmány bol v Šali častým hosťom, keď sa tu stretával aj s verejnými činiteľmi krajiny. Ako arcibiskup dňa 17. mája 1636 v šalianskom kostole vysvätil aj nových kňazov. Pôvodným úmyslom Petra Pázmánya bolo v Šali rozšíriť už jestvujúce kolégium o tretí stupeň a dobudovať ju na studium generále, na univerzitu, ale pre neustále turecké výpady a nepokoje sa rozhodol pre opevnenú Trnavu. Bol ďaleko od úmyslu násilným spôsobom privádzať do katolíckej cirkvi či už šľachtu alebo poddanský ľud, ale veľmi energicky vymáhal nazad zhabané, rozdané a darované pozemky a cirkevné majetky, aby ich investoval do nových škôl na výchovu kňazov.

Pázmány bol veľkým diplomatom, poslom a vyslancom kráľa Ferdianda II.. Bol Hlavným hovorcom katolíckeho Uhorska pri pápežskom stolci Urbana VIII. a ako prímas aj poradcom cisárskeho dvora. Aj keď jeho prvoradým poslaním bolo šírenie viery a boj proti reformácii, vedel s úprimným srdcom a dobrým úmyslom brániť aj svojho protivníka, keď to vyžadoval záujem krajiny. Mal čulú korešpondenciu aj s Gabrielom Bethlenom. Posledná pripravená porada Pázmánya s Mikulášom Eszterházym v Šali v januári sa už nekonala pre arcibiskupovu chorobu, ktorej krátko nato podľahol, keď 19. marca 1637 zomrel vo veku 67 rokov.

Epitaf Petra Pázmánya v Dóme svätého Martina v Bratislave od Alojza Rigeleho

Pri sledovaní jeho životnej dráhy nevedno, čo hodnotiť skorej a viacej. Či jeho veľkú, nezdolnú silu a nevyčerpateľnú snahu v boji za úspešnú očistku katolíckeho náboženstva, či jeho literárnu činnosť (Kalausz, Apologia, Refutatio, Physika, Postillia, Dialektika), alebo jeho veľkú diplomatickú činnosť a politické angažovanie v prospech cirkvi, dvora a krajiny.

Pázmány sa často zdržoval v Šali. Najprv ako prednášateľ na kolégiu, ako úspešný misionár a neskoršie aj ako arcibiskup navštevoval toto rekreačné miesto, kde mal všetko potrebné pre oddych a zdravie.

Text spracoval Roman Hatala