Domov   >  Čas a my
publikované: 09.02.2021 - 21:54  //  aktualizácia: 10.02.2021 - 00:02  //  zobrazené: 5131

Najstaršie dejiny Šale - archeologické nálezy

Prehľad najstarších dejín Šale v zrkadle archeologických prameňov

 

Nasledujúci príspevok je vytvorený z citácie textu z publikácie BUKOVSZKÝ Ladislav, GÁLOVÁ Margita, IŽÓF Jozef, POKREIS Hildegarda, NOVÁKOVÁ Veronika: ŠAĽA, vydalo mesto Šaľa v roku 2004. na str. 7 – 12. Použité fotografie sú z uvedenej knihy a z publikácie TOČÍK, A.: Šaľa 1982 str.3 – 19.

Katastrálne územie dnešnej Šale patrí podľa doteraz známeho stavu archeologického bádania medzi územia, ktoré boli v praveku a ranom stredoveku intenzívne osídlené. Úrodné nivy na oboch brehoch Váhu poskytovali vhodné podmienky tak lovcovi mamutov v staršej dobe kamennej, ako aj prvým roľníkom v mladšej dobe kamennej. Veľký význam mal brod spájajúci oba brehy Váhu, pretože bol súčasťou významnej obchodnej cesty, ktorá spájala Karpatská kotlinu s Moravou a Čechami. V stredoveku sa táto cesta označovala ako "Via Bohemica" a využívali ju najrozličnejšie kmene, vojská aj obchodníci. O živote najstarších obyvateľov na území Šale, o ich sociálnom a ekonomickom vývoji svedčia archeologické nálezy, ktoré sa našli pri poľnohospodárskych prácach a hlavne pri výstavbe chemického závodu Duslo. Po roku 1948 sa tu realizovalo viacero systematických a záchranných výskumov a objavilo mnoho takých nálezov, ktoré zmenili názory nielen na najstaršie dejiny Slovenska, ale aj na dejiny strednej Európy. Medzi najvýznamnejšie nálezy patrí fragment lebky neandertálca, ktorej vek je 45 až 60 tisíc rokov. Napriek tomu, že ide o sekundárny nález, dostal sa do svetovej literatúry.

Nález lebky Neandertálca

Pri výkope základov kotolne v Dusle sa okrem tohto našli mamutie kosti a mamutí zub-stolička, pochádzajúce pravdepodobne z toho istého obdobia ako lebka už spomínaného neandertálca. Zo strednej doby kamennej archeologické nálezy zatiaľ nemáme, ale môžeme predpokladať, že ľud, obývajúci miestne pieskové duny, sa venoval rybolovu a používal štiepané kamenné nástroje.

Od neskoršej doby kamennej (neolit) bolo územie Veče, ležiace na ľavom brehu Váhu, nepretržite obývané.

V šesťdesiatych rokoch minulého storočia boli pri výstavbe chemického závodu Duslo odkryté početné sídliská a pohrebiská. V mnohých prípadoch však nebolo možné nálezy zachrániť. Pri výstavbe odpadového kanála, v blízkosti pieskovej duny nazývanej Hidas, bolo objavené sídlisko najstarších roľníkov s lineárnou kultúrou z mladšej doby kamennej, približne spred roku 6000 pred n.1. Na spomínanom sídlisku sa našli kolové jamy väčších rozmerov dosvedčujúce existenciu hlinených príbytkov, ďalej fragmenty keramiky, štiepané kamenné nástroje, ktoré dokazujú, že tu bolo stále osídlenie. Na tom istom mieste žil na konci neskorej doby kamennej ľud kultúry Kosihy - Čaka, ktorý svojich mŕtvych spaľoval a pochovával v urnách.

Na počiatku druhého tisícročia pred naším letopočtom obsadili územie dnešného južného Slovenska lovecko-pastierske kmene, prichádzajúce z územia dnešnej západnej Ukrajiny a južného Poľska. Používali keramiku zdobenú šnúrovým ornamentom a poznali aj meď. Mŕtvych nespaľovali, ale pochovávali v skrčenej polohe. Na pomerne malom priestore, vo vzdialenosti asi 500 metrov, sa podarilo nájsť tri pohrebiská. Hroby boli pomerne bohato vybavené. Medené dýky, ktoré sa tu našli, patria k najstarším v Európe. Šperky svedčia o zručnosti vtedajších remeselníkov a majú východoeurópsky pôvod. Náhodne objavené nálezy poukazujú na roľnícky spôsob života počas celej doby bronzovej aj železnej. Pri výstavbe Dusla bolo na ploche asi 500-krát 100 metrov odkryté sídlisko z 5. - 4. storočia pred n.l., ktoré je považované za najväčšie sídlisko takéhoto charakteru na území Slovenska. Celé sídlisko, bohužiaľ, nebolo možné preskúmať. Žili tu pravdepodobne príslušníci skýtsko - tráckej populácie, jednej z najväčších v tej dobe v Európe. Táto usadlosť mala roľnícky charakter, obývali ju roľníci a pastieri. Časť odkrytých príbytkov slúžila na bývanie, druhá časť mala pracovný charakter, čoho dokladom sú archeologické nálezy. Tento ľud v priebehu dejín vyrábal keramiku už na hrnčiarskom kruhu, medzi iným krčahy, hrnce aj misky.

Archeologické nálezy v okolí Šale: 1. Doba železná, doba rímska, stredoveká lokalita; 2. Doba železná, doba rímska; 3. Nitrianska kultúra, pohrebisko z 11. storočia; 4. Pohrebisko z 10. - 11. storočia; 5. Pohrebisko z 11. storočia; 6. Pohrebisko z rímskej doby, lokalita z 10. storočia, pohrebisko z 11. storočia; 7. Lokalita z rímskeho obdobia, pohrebisko zo 7. storočia; 8. Pohrebisko z 9. - 10. storočia; 9. Rímske pohrebisko z 1. - 2. storočia; 10. Nitrianska kultúra, pohrebisko z 10. - 11. storočia; 11. Pohrebisko z 8. storočia

V priebehu 4. storočia pred n.l. obsadili juhozápadné Slovensko bojové kmene Keltov, ktoré tu žili do 1. storočia pred n.1. Ich kultúra patrila v tomto období medzi najvyspelejšie na svete. Keltskí kováči zhotovovali dokonalé zbrane a nástroje, ktoré si zachovali svoju formu až do stredoveku. Kovolejári zhotovovali jedinečné šperky a rozličné ozdobné predmety. Nachádzame tu vo väčšom množstve aj výrobky zo skla a tiež keramiku zhotovovanú na hrnčiarskom kruhu. Pri obchodovaní používali mince. Keltské sídliská boli pomerne malé a nachádzali sa blízko seba. Na území nazývanom Hidas boli objavené obydlia bez ohniska alebo pece, preto možno predpokladať, že boli používané len prechodne, alebo to boli objekty slúžiace na prácu. Sídlisko pochádza z 2. storočia pred n.1. Napriek tomu, že keltské kmene porazil dácky kráľ Burevista, udržali sa až do príchodu germánskych kmeňov. Germánsky Kvádi obsadili v 1. storočí ľavý breh rieky Váh. Dôkazom je žiarové pohrebisko z konca 1. a začiatku 2. storočia vo večianskom vinohrade, západne od obce. Zväčša bronzové nálezy a zbrane dokazujú, že sa tu zdržiavali vojenské družiny. Germánski Kvádi žili na území Šale do 4. storočia. Pravdepodobne osídľovali toto územie s piesočnými dunami striedavo. Dokazuje to niekoľko podrobne preskúmaných menších sídlisk, napr. pri výstavbe chemického závodu sa na jeho území zničilo niekoľko príbytkov vyhĺbených do zeme a k nim patriace objekty. Dodnes nám chýbajú nálezy z 5. a zo začiatku 6. storočia, keď Germáni opustili toto územie a na ich miesto prišli Slovania. Pri výstavbe Dusla boli objavené významné nálezy, poskytujúce informácie o príchode Slovanov, o slovansko-avarskom spolužití, Veľkomoravskej ríši a o počiatkoch uhorského štátu.

Germanské sídlisko objavené vo Veči v roku 2002. Foto Igor Boháč

Prítomnosť Slovanov v 7. storočí dokazuje pohrebisko v oblasti nazývanej Vízállás, kde bolo odkrytých vyše sto kostrových hrobov. Ďalšie pohrebisko podobného charakteru z 8. storočia, s viac ako 300 hrobmi, bolo odkryté vo východnej časti Dusla, smerom na Močenok.

Na pohrebisku vo Vízállási boli mŕtvi pochovaní v jamách s dreveným obložením. Toto pohrebisko nám poskytuje významné informácie o vtedajších pohrebných zvykoch. Mŕtvi boli pochovávaní vo vystretej polohe a boli orientovaní východo - západne. Do hrobov sa vkladali hrnce, potraviny, mäso, vajíčka. Hroby neobsahovali zbrane a ich výbavu možno považovať za chudobnú.

Mladšie pohrebisko na južnej strane Dusla má iný charakter aj napriek tomu, že vzdialenosť týchto dvoch pohrebisk je približne 3,5 km. Na tomto pohrebisku je možné zistiť už aj sociálnu diferenciáciu. Nachádzajú sa tu aj hroby jazdcov, s ktorými sú pochované aj kone orientované podobne ako bojovníci. V ženských hroboch možno nájsť pomerne veľa šperkov (zápinky, náušnice, náramky, náhrdelníky, prstene).

Na spomínanom pohrebisku sa pochovávalo v 8. a do polovice 9. storočia. Tu je už badateľný vplyv Veľkomoravskej ríše, ktorá vznikla v prvej polovici 9. storočia. V blízkosti pohrebiska, približne 500 metrov západne, sa nachádzalo sídlisko, a to v oblasti, kde sa vybudovala tepláreň. Bohužiaľ, toto sídlisko z 8. - 11. storočia, ktoré obývali naši predkovia, bolo počas zemných prác úplne zničené.

Keramické predmety z 8. storočia (Avarsko-slovanské nálezy)

Z obdobia Veľkomoravskej ríše pochádzalo pohrebisko, dnes už neexistujúce, ležiace východne od Veče, na území pieskoviska. V 50. rokoch minulého storočia sa podarilo zachrániť 21 hrobov, medzi nimi dva hroby bojovníkov a jeden hrob ženy z vyšších sociálnych vrstiev. Na tomto pohrebisku boli nájdené aj šperky domácej výroby.

V už spomínanom veľkomoravskom pohrebisku na území pieskoviska patrí osobitné miesto jednému hrobu, v ktorom sa našli pozlátené kovania levédskeho pôvodu. Sú charakteristické pre staromaďarské obyvateľstvo. Podobné nálezy sa našli na území bývalého Sovietskeho zväzu a v severnej Európe, kde sa dostali na konci 9. a začiatku 10. storočia. Večianske nálezisko je dokladom najstarších vzťahov medzi už zanikajúcou Veľkomoravskou ríšou a prichádzajúcimi starými Maďarmi.

V 11. storočí, v období, keď sa objavujú prvé písomné pamiatky o Šali, môžeme na ľavom brehu Váhu sledovať husté osídlenie. Dokladajú to dedinské pohrebiská.

Na pomerne malom území sa podarilo nájsť päť pohrebísk a dve sídliská svedčiace o roľníckom spôsobe života, ktorý bol charakteristický aj pre ostatné sídliská v Karpatskej kotline. Kontinuitné osídlenie, nájdené na území Dusla, sa nachádzalo na mieste teplárne a výrobných hál. K tomuto osídleniu patrilo územie majera nazývaného Andelek, kde bolo počas výkopu odpadového kanála odkryté väčšie pohrebisko. Podarilo sa tu zachrániť 90 hrobov s dvomi fázami pochovávania. V hroboch z 10. storočia sa našli pletené náramky a strieborné náušnice. V mladších hroboch sa našli vlasové spony s esovitým ukončením, charakteristické pre toto obdobie. Mŕtvym vkladali do hrobu strieborné denáre, ktoré umožňujú presné datovanie hrobov do 11. storočia. Počas zemných prác boli odkryté hroby aj v juhozápadnej časti Dusla, z ktorých sa podarilo zachrániť osem. Tieto boli od seba značne vzdialené, čo znamená, že sa na tomto území rozprestiera pohrebisko väčších rozmerov, ktoré však nebolo možné preskúmať. V blízkosti spomínaného náleziska Hidas bolo počas zemných prác objavených ďalších 12 hrobov predstavujúcich okraj pohrebiska väčších rozmerov, ktoré možno podľa nálezov datovať do 11. storočia.

Text spracoval Roman Hatala