Najstaršie dejiny Šale - archeologické nálezy

Prehľad najstarších dejín Šale v zrkadle archeologických prameňov

Katastrálne územie dnešnej Šale patrí podľa doteraz známeho stavu archeologického bádania medzi územia, ktoré boli v praveku a ranom stredoveku intenzívne osídlené. Úrodné nivy na oboch brehoch Váhu poskytovali vhodné podmienky tak lovcovi mamutov v staršej dobe kamennej, ako aj prvým roľníkom v mladšej dobe kamennej. Veľký význam mal brod spájajúci oba brehy Váhu, pretože bol súčasťou významnej obchodnej cesty, ktorá spájala Karpatská kotlinu s Moravou a Čechami. V stredoveku sa táto cesta označovala ako "Via Bohemica" a využívali ju najrozličnejšie kmene, vojská aj obchodníci. O živote najstarších obyvateľov na území Šale, o ich sociálnom a ekonomickom vývoji svedčia archeologické nálezy, ktoré sa našli pri poľnohospodárskych prácach a hlavne pri výstavbe chemického závodu Duslo. Po roku 1948 sa tu realizovalo viacero systematických a záchranných výskumov a objavilo mnoho takých nálezov, ktoré zmenili názory nielen na najstaršie dejiny Slovenska, ale aj na dejiny strednej Európy. Medzi najvýznamnejšie nálezy patrí fragment lebky neandertálca, ktorej vek je 45 až 60 tisíc rokov. Napriek tomu, že ide o sekundárny nález, dostal sa do svetovej literatúry.

Nález lebky Neandertálca

Pri výkope základov kotolne v Dusle sa okrem tohto našli mamutie kosti a mamutí zub-stolička, pochádzajúce pravdepodobne z toho istého obdobia ako lebka už spomínaného neandertálca. Zo strednej doby kamennej archeologické nálezy zatiaľ nemáme, ale môžeme predpokladať, že ľud, obývajúci miestne pieskové duny, sa venoval rybolovu a používal štiepané kamenné nástroje.

Od neskoršej doby kamennej (neolit) bolo územie Veče, ležiace na ľavom brehu Váhu, nepretržite obývané.

V šesťdesiatych rokoch minulého storočia boli pri výstavbe chemického závodu Duslo odkryté početné sídliská a pohrebiská. V mnohých prípadoch však nebolo možné nálezy zachrániť. Pri výstavbe odpadového kanála, v blízkosti pieskovej duny nazývanej Hidas, bolo objavené sídlisko najstarších roľníkov s lineárnou kultúrou z mladšej doby kamennej, približne spred roku 6000 pred n.1. Na spomínanom sídlisku sa našli kolové jamy väčších rozmerov dosvedčujúce existenciu hlinených príbytkov, ďalej fragmenty keramiky, štiepané kamenné nástroje, ktoré dokazujú, že tu bolo stále osídlenie. Na tom istom mieste žil na konci neskorej doby kamennej ľud kultúry Kosihy - Čaka, ktorý svojich mŕtvych spaľoval a pochovával v urnách.

Na počiatku druhého tisícročia pred naším letopočtom obsadili územie dnešného južného Slovenska lovecko-pastierske kmene, prichádzajúce z územia dnešnej západnej Ukrajiny a južného Poľska. Používali keramiku zdobenú šnúrovým ornamentom a poznali aj meď. Mŕtvych nespaľovali, ale pochovávali v skrčenej polohe. Na pomerne malom priestore, vo vzdialenosti asi 500 metrov, sa podarilo nájsť tri pohrebiská. Hroby boli pomerne bohato vybavené. Medené dýky, ktoré sa tu našli, patria k najstarším v Európe. Šperky svedčia o zručnosti vtedajších remeselníkov a majú východoeurópsky pôvod. Náhodne objavené nálezy poukazujú na roľnícky spôsob života počas celej doby bronzovej aj železnej. Pri výstavbe Dusla bolo na ploche asi 500-krát 100 metrov odkryté sídlisko z 5. - 4. storočia pred n.l., ktoré je považované za najväčšie sídlisko takéhoto charakteru na území Slovenska. Celé sídlisko, bohužiaľ, nebolo možné preskúmať. Žili tu pravdepodobne príslušníci skýtsko - tráckej populácie, jednej z najväčších v tej dobe v Európe. Táto usadlosť mala roľnícky charakter, obývali ju roľníci a pastieri. Časť odkrytých príbytkov slúžila na bývanie, druhá časť mala pracovný charakter, čoho dokladom sú archeologické nálezy. Tento ľud v priebehu dejín vyrábal keramiku už na hrnčiarskom kruhu, medzi iným krčahy, hrnce aj misky.

Archeologické nálezy v okolí Šale: 1. Doba železná, doba rímska, stredoveká lokalita; 2. Doba železná, doba rímska; 3. Nitrianska kultúra, pohrebisko z 11. storočia; 4. Pohrebisko z 10. - 11. storočia; 5. Pohrebisko z 11. storočia; 6. Pohrebisko z rímskej doby, lokalita z 10. storočia, pohrebisko z 11. storočia; 7. Lokalita z rímskeho obdobia, pohrebisko zo 7. storočia; 8. Pohrebisko z 9. - 10. storočia; 9. Rímske pohrebisko z 1. - 2. storočia; 10. Nitrianska kultúra, pohrebisko z 10. - 11. storočia; 11. Pohrebisko z 8. storočia

V priebehu 4. storočia pred n.l. obsadili juhozápadné Slovensko bojové kmene Keltov, ktoré tu žili do 1. storočia pred n.1. Ich kultúra patrila v tomto období medzi najvyspelejšie na svete. Keltskí kováči zhotovovali dokonalé zbrane a nástroje, ktoré si zachovali svoju formu až do stredoveku. Kovolejári zhotovovali jedinečné šperky a rozličné ozdobné predmety. Nachádzame tu vo väčšom množstve aj výrobky zo skla a tiež keramiku zhotovovanú na hrnčiarskom kruhu. Pri obchodovaní používali mince. Keltské sídliská boli pomerne malé a nachádzali sa blízko seba. Na území nazývanom Hidas boli objavené obydlia bez ohniska alebo pece, preto možno predpokladať, že boli používané len prechodne, alebo to boli objekty slúžiace na prácu. Sídlisko pochádza z 2. storočia pred n.1. Napriek tomu, že keltské kmene porazil dácky kráľ Burevista, udržali sa až do príchodu germánskych kmeňov. Germánsky Kvádi obsadili v 1. storočí ľavý breh rieky Váh. Dôkazom je žiarové pohrebisko z konca 1. a začiatku 2. storočia vo večianskom vinohrade, západne od obce. Zväčša bronzové nálezy a zbrane dokazujú, že sa tu zdržiavali vojenské družiny. Germánski Kvádi žili na území Šale do 4. storočia. Pravdepodobne osídľovali toto územie s piesočnými dunami striedavo. Dokazuje to niekoľko podrobne preskúmaných menších sídlisk, napr. pri výstavbe chemického závodu sa na jeho území zničilo niekoľko príbytkov vyhĺbených do zeme a k nim patriace objekty. Dodnes nám chýbajú nálezy z 5. a zo začiatku 6. storočia, keď Germáni opustili toto územie a na ich miesto prišli Slovania. Pri výstavbe Dusla boli objavené významné nálezy, poskytujúce informácie o príchode Slovanov, o slovansko-avarskom spolužití, Veľkomoravskej ríši a o počiatkoch uhorského štátu.