Domov   >  Čas a my
publikované: 01.09.2022 - 22:15  //  aktualizácia: 01.09.2022 - 23:35  //  zobrazené: 256

Svätý Gorazd

Svätý Gorazd

Nasledujúci príspevok je vytvorený z citácie textu z publikácie Macko Štefan: Čo /ne/vieme o svätom Gorazdovi, ktorú vydala Oblastná organizácia cestovného ruchu Stredné Slovensko v roku 2018.

Oblasť dolného Váhu a dolnej Nitry označil prof. Ján Stanislav za významné stredisko staroslovenskej kultúry. Ide o územie okolo Nitry, Galanty a obce Močenok (pôvodne Mučeník). Názov súvisí s mučeníkom Klimentom, tretím pápežom po Petrovi, patrónom cyrilo-metodskej misie. Jeho ostatky našiel Konštantín pri Chersone na Kryme počas misie k Chazarom. Časť z nich niesli solúnski bratia ako dar cisára Michala III. pápežovi. V obci Močenok vysvätil Konštantín miestny kostolík a zasvätil ho sv. Klimentovi.

Majetky na l'avom brehu Váhu, v chotároch obcí Močenok, Trnovec, Veča, Horný Jatov a Gorazdov, patrili v 9. - 10. storočí veľmožskému rodu Gorazdovcov. Strediskom týchto majetkov bol Gorazdov, kde sa podľa tradície nachádzalo hradisko. Majetok veľmoža Gorazda mal rozlohu 8 - 10 kilometrov štvorcových, z toho asi tri pätiny tvoril les. Historici predpokladajú, že osada Gorazdov pri Močenku je rodiskom sv. Gorazda.

Podľa niektorých historikov pozostával bohatý rod Gorazdovcov z viacerých rodín. Na pravom brehu Váhu bol majetok brata veľmoža Gorazda. Toto sídlo bolo rozlohou malé, majetok chudobnejší. Na majetku pracoval sám s rodinou.

Ako sa vyvíjalo pomenovanie osady Gorazdovcov zhrnul J. Stanislav. Medzi iným uvádza, že vo vlastivednom slovníku obcí v listine z 15. júla 1251 sa vyskytuje názov villa Graz, v starých záznamoch aj tvar v starolatinčine „choransanus“. Jazykovedci tvrdia, že meno Gorazd je staroslovenského pôvodu s významom schopný, zdatný. V cirkevnej staroslovenčine šikovný, skúsený.

Po príchode solúnskych bratov na Veľkú Moravu bol sv. Gorazd jedným z ich prvých učeníkov a prvým pomocníkom. Niet pochýb o tom, že po zvládnutí hlaholiky spolupracoval na preklade Svätého písma, k čomu mu pomáhala dobrá znalosť gréčtiny i latinčiny. Viac sa s istotou o tvorbe sv. Gorazda nedá povedať.

Viacerí bádatelia ho považujú za autora Života Metodovho. Podľa výskytu veľkomoravizmov v Kyjevských listoch usudzuje Š. Ondruš, že aj ich autorom (alebo spoluautorom) bol sv. Gorazd. Je pravdepodobné, že spolupracoval na Sinajskom misáli (omšová kniha), Živote Konštantína a preložil aj starogermánsku spovednú modlitbu. Už samotný výskyt veľkomoravizmov v prekladoch oprávňuje predpokladať, že ich pôvodcom alebo spolutvorcom bol sv. Gorazd, pretože bol jediný, ktorý dobre ovládal domáci jazyk.

Všetci bádatelia, ktorí sa s gorazdovskou problematikou zaoberali, zhodne konštatujú, že bol na svoju dobu mimoriadne vzdelaný a pracovitý. Niektorí ho spomínajú ako prvého po mene známeho slovenského pedagóga s akademickou hodnosťou, ako tretieho a posledného správcu veľkomoravského učilišťa a ako tretieho apoštola (po Konštantínovi a Metodovi) slovenského národa. Bol prvým v dejinách spomínaným kňazom (možno druhým po Slavomírovi), spisovateľom, svätcom a mučeníkom, ktorý sa spolu s kniežaťom Pribinom zaradil medzi najvýznamnejšie osobnosti našej dávnej histórie. Sv. Gorazd bol priamym pokračovateľom v práci Konštantína a Metoda nielen u nás, ale aj v dejinách ostatných Slovanov. Pomáhal pri poslovenčovaní prekladov Svätého písma, a tým prispel k zvýšeniu literárnej kultúry. Staroslovenčina bola prvým spisovným jazykom nášho národa. Staroslovenským jazykom, literatúrou a bohoslužbou sme sa kultúrne dostali na úroveň starých európskych národov. Oprávnene môžeme sv. Gorazda považovať za zakladateľa slovenského písomníctva.

V skupine prekladov náboženskej literatúry, ako aj zanechaním dedičstva pre budúce generácie, zastáva sv. Gorazd nezastupiteľné miesto. Má veľkú zásluhu na šírení písomníctva, kultúry a tým i vzdelania v Európe, čo ho zaradilo medzi najvýznamnejšie osoby svojej doby.

Na záver slová Svätého Otca Jána Pavla II:

Od tých čias kultúra a život Slovákov vo svojich mnohorakých prejavoch sú poznačené kresťanskou vierou, ktorá prechádza cez celé ich dejiny ako životodarná voda: niekedy tečie pod zemou, inokedy preniká na povrch, ale vždy je tajomnou miazgou, ktorá zaisťuje rast a rozkvet stromu, čo prináša hojné plody svätosti, pracovitosti a vernosti. Žiarivým vzorom toho sú svätí Gorazd, Bystrík, Andrej Svorad a pustovník Benedikt. Svedčia o tom význačným spôsobom blahoslavení košickí mučeníci.“

Text spracoval Roman Hatala